Komentuj

Povídka č. 6 (20. kolo)

Nahoře na kopci foukal vítr. Proháněl se trávou divoce jako ovčácký pes právě vypuštěný z ohrady a bral do dlaní cípy šatů mladé dívky, která seděla na svlačcem porostlé zídce z popraskaných kamenů. Dívce mohlo být patnáct, snad šestnáct let, sama … celý článek

Komentuj

Povídka č. 7 (20. kolo)

Armády se potkaly na jednom brodu Trojzubce. Sluneční paprsky se leskly ve vodách pomalu tekoucí řeky. Vlhký jarní vánek vál k severu, do obličejů jeho vojáků. V čele targyryenského voje Ho uviděl. Zabiju ho pro to, co udělal Lyanně, pomyslel si … celý článek

Komentuj

Povídka č. 8 (20. kolo)

Labutia pieseň   „Už idú.“ oznámil zrejmé, keď vošiel do vnútra stíchnutej Veže radosti. Ten názov uňho vyvolával úškľabok. Radosť bola to posledné, čo tu v týchto dňoch prevládalo. Zhora, kam im pôrodná babica už pred mnohými hodinami zakázala vstúpiť, podchvíľou … celý článek

Komentuj

Povídka č. 1 (19. kolo)

Bezhlavý jazdec   Má rada hrdinov, to vravela. A keď pozrie na šedý habit majstra, nič také nevidí. Nedíva sa z vrchu, nie. To ona nikdy. Je láskavá, je pozorná, váži si moje služby, neodbíja pripomienky ako niektorí. Ale tá iskra v oku, … celý článek