Sansa, ach, ta naše malá Sansa!
Ta by pobláznila každýho :wink:
Quote:
"Alek":a jeje, dalsi zamilovanej do nasi princeznicky:-)
Abys mohl komentovat, musíš se přihlásit nebo zaregistrovat.
Komentáře
Začnu svím osobním názorem na tuhle fiktívni osobu...
Nepatrí ani k mojim obľúbencom (zdravíme vlčí ségru) ani k neobľúbencom (jo, o tobě mluvím, Joffe), ale vo všeobecnosti ju radím k tým sympatickejším postavám. Musím taktiež poznamenať, že od Hry o tróny po koniec Hostiny pre vrany dosiahla veľký pokrok.
Zatiaľ čo pri prvých dieloch som mala chuť trhať si vlasy (jako jo, chápu tě děvče, ale ta rozhodnutí byla tak nešťastná a tvá zaslepenost tak grandiózní, že jsem si představovala jak za tebou přijdu a hodně věcí ti vysvětlím), postupom času som si vytvorila súcit (i klubko zmijí je lepší než klubko psychotických lvu a sebranky kolem nich) a po a počas úteku som jej už nemala čo vyčítať. A po celú dobu som jej želala zlepšenie (v situácii aj zmýšľaní).
Keď si uvedomila, kto sú jej nepriatelia, potešila som sa, a keď sa držala pri pohľade na hlavy septy a otca a chystala sa Joffa naučiť lietať (v spojení s Orlím hniezdom je to hrozne zaujímavé), chcela som jej tlieskať.
Mrzí ma, že nebola schopná prijať Tyriona. Taktiež ma mrzí, že pri Sandorovi sa prakticky celú dobu triasla ako osika. Ale ten vzťah bol nesmierne zaujímavý aj tak.
Útek zo svadby mi pripadal veľmi napínavý, taktiež to vrhnutie do načisto nového a neznámeho prostredia a myslím, že vtedy prejavila značnú odvahu.
Sansa urobila hromadu chýb, chovala sa netolerantne voči sestre a naivne voči dvoru, ale zároveň robila čo mohla aby prežila s čo najmenším počtom rán a pomaly sa mení na schopnejšieho človeka. A navyše v sebe nemá zlobu a aroganciu niektorých iných postáv. Takže docela tej Starkovskej rybičke fandím.
To ako sa zachovala, nebolo veľmi charakterné a najskôr mi to vadilo.
Ale neskôr som si uvedomila, že to vlastne bolo veľmi rozumné rozhodnutie. Ak by povedala, že pravdu má Joffrey, bola by to strašná zrada a ublíženie rodine a Sansa VEDOME rodine neubližuje (k úteku prídem neskôr). Ale keby povedala, že pravdu má Arya, viete si predstaviť, čo by to narobilo s jej vzťahom k budúcemu manželovi a jeho rodine? Postaviť sa proti snúbencovi, ktorý sa má v budúcnosti navyše stať kráľom a akoby toho nebolo málo, vy ho máte naozaj radi... Proste nie.
Takto zachovala lojalitu rodine i zachránila svoju budúcnosť (v tom čase všetko nasvedčovalo dobrej budúcnosti). Strašne rada by som čítala o tom, ako povie pravdu, ale túto voľbu jej nemôžem vyčítať.
Navyše svoje si odpykala tým, že prišla o Lady. Nie je to dostatočný trest za malú krivú výpoveď, ktorá mala zariadiť aby bol vlk sýty i koza celá?
Tak touhle dobou jsem chtěla trhat nejen svoje, ale i její vlasy. Starý bohové a všechny zbylé čarostromy... Kromě toho, že ji Eddard měl blíž vysvětlit jak se věci mají, taky ona se mohla zeptat a ne rovnou běžet za královnou. Svět by se nezřítil, kdyby šla na Zimohrad, dokonce ani tej její. Rozumím jejim motivum, ale stejně si musím ťukat na čelo a zalamovat rukami. Ale Ned si hrob vykopal už predtým, ona ho len posotila, keď prechádzala okolo. A stejně... Krucinál, holka!
Ale zaujímavé je, že je to jeden z momentov, kedy sama preberala iniciatívu a konala podľa vlastného uváženia a vlastnými silami. Okrem toho, že to bolo to najmizernejšie možné rozhodnutie, bola to chvíľa, keď si odhodlane išla za svojim. Odhliadnuc od dôsledkov, to rozhodne nebolo "nechat sebou smýkat".
A taktiež, milosť pre jej otca. To bol jeden zo silných momentov a opäť raz vlastná iniciatíva. A menší pokrok. Pri Lady bola čisto neutrálna. Pri otcovi, hoci to bolo riskantnejšie, sama sa odhodlala k boju za jeho vec. Cerseino manipulovanie "Sklamala si mě Sanso" prestála, a hoci argument "boľavá noha" bol na smiech, celkovo urobila dojem. Eddard o hlavu prišiel aj tak, ale ak dobre zapátrate v pamäti, či zalistujete v Hre o tróny, Joff chcel pôvodne niečo ako roztrhanie psami. Jedno seknutie mečom (ale Led? Hajzli...) je rozhodne lepšie než sa zaživa stať žrádlom pre zubaté zúrivé zvieratá.
A ted se podívejme spátky k Sanse. Snažila se, konala podle sebe a dopadlo to strašlivě. Já bych se solídně lekla, že vše co udělám se změní na katastrofu a třeba to ublíži i mně a tak bych se radši už ničeho nedotkla. Tak se nedivte, že pro další dny Sansulína zvolila pasivitu a styl jakým odpovídala na otázky a dění.
A i přesto se zastala Dontose!
Pro pokračování, teď když se učí u Petyra, myslím, že se naučí kdy a jak převzít správně iniciativu a to už bude nějaké čtění.
Co však rozhodně neomluví, je, jak nevrlá byla k Jeyninmu pláči. Člověk by čekal, že když je kamarádka v takovém stavu, tak ji ta druhá utěší. Ale Sansa ne! To rozhodně bylo mínus.
Ale mě třeba vadí, že ji v seriálu na konci vykreslili mnohem líp, než jak v jakém stádiu je aktuálně její postava v knihách. Jakože jo, už je někde úplně jinde než na začátku, ale žádná mstitelka v černém to rozhodně není. To mě docela vytočil, ten její poslední záběr. Teď jenom poslouchám seriálové přátele, jaká je z ní "supr hot mega" postava a jak to s ní teď bude nářez a zajímavé, a já si říkám jenom "hm, tady někdo aspiruje na slušné rozčarování".
Ale stejně je to škoda.
Jinak seriál sem netahejte. Tam bude v lepším případě manipulovat Malíčkem, v horším bude jeho ochotná asistentka (a netvařte se, že toho scénáristi nejsou schopní).
A nechci vám kazit představy, pánové, ale Malíček se Sansou spát nebude, protože větší užitek z ní bude mít, když bude nepoškozená - a Malíčkovy plány jsou důležitější než jeho touha po ní. Takže ne, Martinovy to nejspíš do příběhu hrát nebude. U HBO? Kdo ví.
... mě představy nekazíš - takovýmu starýmu dědkovi bych takovou hezkou (u HBO) mladou holku záviděl, takže mu ji nepřeji (jo, jsem hajzl závistivá nepřejícná :o)).
Jinak moc pěkný rozbor :)
Áno, viem, on by jej mohol byť otcom a ona je ešte stále viac dieťa ako žena, a áno, viem, v knižke sa Sanse Malíček nepáči, ale ten vzťah by bol čímsi zvrátene lákavý. Baelish, hoci nemohol mať Catelyn, by predsa len niečo dostal, Sansa by mala učiteľa a niekoho blízkeho v jednom a celé by to bolo hrozne zlé, ale zároveň trochu sympatické. Just imagine that bitter deadly duo with strange loyalty and desire between them... Dokonca som registrovala akési podobnosti medzi nimi (bird and mockingbird for example).
Takýto zvrat mi pripadal menej iritujúci, než keby musela ísť do chomúta s Joffom - nafúkaným nerozmýšľajúcim psychopatom, Willasom - ktorého jakživ nevidela, Tyrionom - který ač to myslí dobře, k dobru by jí moc nebyl, nebo co já vím koho ještě chtěli oženit s dedičkou severu. Vždy som mala pocit, že je na to skoro a že to absolútne nie je vhodný partner pre Sansu (no, možná by se Willas osvěčil, ale v tej dobe), ale pak na Orlím hnízdě, třeba za pár let, bez formálnosti a nanútenosti...
Jo, pitomost jak schody ve výtahu, ona jej nechce atď., ale stejně se mi na takovém pairingu něco líbilo.
A dúfam, že registrujete, že je tam čas minulý a/alebo podmieňovací spôsob.
S archetypmi bohov v ľudskej osobnosti pracuje aj psychológia. A ja som natrafila na stránku, ktorá veľmi dobre a dôkladne popisuje, čo za zábavu pre nás tieto naše aspekty majú prichystanú. Odkopírujem z nej príslušné profily, ale keby toho na niekoho bolo moc, pod ne umiestnim ešte výcuc.
Hádes
Petyr je v mladosti odstrčený, jeho ideály kruto rozsekané a v kombinácii s jeho nič moc pôvodom - tak skvelou pôdou pre závisť máme situáciu, kedy do popredia jeho duše vystupuje Hádes. A z Petyra sa stáva temný, samotársky, zatrpknutý, závistlivý, vážny, necitlivý, pomstychtivý, priateľsky sa tváriaci, cynický, ľstivý, nemilosrdný až krutý, zastrašujúci až otvorene likvidujúci, zo zákulisia ovládajúci, dominanciu vyhľadávajúci človek. Je v ňom smrť, ale nie prírodná - súčasť cyklov života - Hekaté, ale absolútne odpojenie od prirodzeného života - od emócii a vzťahov a tak. Nemá strach zo smrti, no nepozná radosť, len potešenie z úspešnej machinácie. Je vysoko pravdepodobný zastrčený pocit menejcennosti, máme tu šikovnosť v oblasti materiálneho bohatstva a vždy je to "niečo za niečo" a dôležité poznámky malými písmenkami a hidden agenda. Pôsobí nenápadne, jeho vnútorný svet však býva dychberúci (určite aspoň intelekt v oblasti hry o tróny). Môže ostať týmto zatrateným jedincom, alebo zmúdrieť a stať sa kladnejším prospešným Plutom, ale u GRRM asi nie. Čo sa týka článočku, niektoré odseky nesedia, ale tá podstata je tak tááák zhodná.
Koré - Persefóna
Sansa je spočiatku naivná, nevinná, sladká, poddajná, slabá, citlivá, mamičkin miláčik, malé dievčatko a oči má len pre krásu, zároveň má sklony k manipulácii a klamstvu. Tlaku sveta odoláva len ťažko, obzvlášť keď má podobu temného podsvetia plného smrti a nástrah, zarmucuje ju a nemá veľa vôle s ním bojovať, ale ak to prežije (zatiaľ hej) vedie to k jej zoceleniu a zmúdreniu a výraznejšiemu osamostatneniu. Pokukáva nám tu viacero vzťahov s mužmi, ale nijak raz to nie je ono. To čo ju môže posunúť fakt ďaleko je tá, zdá sa, najmizernejšia možnosť, ale je tu šanca ne veľmi symbiotické verné partnerstvo. Môže sa stať kráľovnou svojej ríše (ať už jí bude cokoliv), alebo postúpiť ešte ďalej.
A ako prídavok Catelyn je ultimátna starostlivá matka, ktorej prioritou je rodina a žiaľ za zmiznutým potomstvom s ňou robí strašné veci - Démeter
Aj dej sedí. Sansa-Koré prichádza do KL, preč z ochrany Catelyn-Démeter a medzitým Petyr-Hádes spriada pascu rozsievaním nezhôd, ktoré vedú až k vojne (síce to je vina aj ďalších ľudí, ale jeho vplyv je nezanedbateľný). To čo sa udeje v KL je únos - únos z bezpečného sveta, do sveta rizík, temnoty, zrady a nepriateľov a je to tak trocha aj vina našej Sansy-Koré, pretože pre svoju naivitu a očarenie narcisom-víziou krásnej kráľovskej budúcnosti nevidela hrozbu. V tomto nepriateľskom prostredí sa mení na Persefónu. Medzitým Catelyn-Démeter je srdcervúco nešťastná a robí všetko možné, aby dostala svoje potomstvo späť. A potom sa dostávame k doslovnému únosu Sansy-Persefóny zo svadby Joffa a Marg, ktorý je už prevedený Petyrom-Hádom osobne. Odchádzame do neznámeho studeného prostredia - domov Baelishovcov a Orlie hniezdo a Petyr-Hádes Sansu-Persefónu zaúča ako to chodí a popritom ju využíva v machináciach a je podozrivo prítulný. A máme dve možnosti. Buď prerod zo Sansy na Alayne je ultimátnym zakorenením do roly Kráľovnej podsvetia - Persefóny - družky Háda, alebo je to v skutočnosti posun na ďalší level a zo Sansy bude Ariadné a bude úplne nezávislá osoba, na ktorú už Petyr-Hádes nemôže. A myslím, že v tomto prípade sa nebude konť transformácia na vznešenejšieho Pluta, takže v tomto bode môžme Petyrovi-Hádovi naposledy zakývať. Ostatne o niečom takom pojednáva aj tento článok - asoiafuniversity.tumblr.com/post/64805178613/re-petyr-and-sansa-and-how-theyre-perceived-by
Často se stává, že dáváme rovnítko mezi Háda a zlo. Není tomu tak !! Hádés představuje dynamický princip v pozadí kosmického stvoření, univerzální sílu, která je hnacím prvkem vývoje v přírodě i společnosti. Sílu, která současně tvoří i ničí. Ovládá instinktivní síly působící v těle i v hlubinách duše. Hádova přítomnost často aktivizuje další archetypy, což může vést k zvýraznění jejich vzájemných potyček, ale také k jejich proměně. Nejen k poklesu, ale často k růstu. Je pro nás důležitý. Dokud na nás téměř nesáhne smrt, nehneme se z místa! I Hádés samotný touží po růstu a vzestupu. Ale aniž by si to uvědomoval, dělá v podstatě hodně pro to, aby se mu to nedařilo.
V současné materiálně zaměřené společnosti vliv Háda sílí. Společnost je stále více a více materiálně zaměřená a řídí ji stále více a více lidí, které Hádes značně ovlivňuje. A tak vládnou a řídí ne s nadhledem a elegancí Diovou, ale Hádovými metodami. Sem patří nekompetentnost, slabá empatie, síla a atmosféra strachu.
Hermés